Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.

Využívanie masmédií v politických a vojnových konfliktoch je také staré ako samotné masmédiá. Úloha médií vo vojnových konfliktoch je o to náročnejšia a hrozivejšia, že tu ide o ľudský život, o motiváciu k jeho zobratiu, respektíve o ospravedlnenie jeho odňatia. A zobrať život inému človeku, či dať na to rozkaz alebo to fyzicky vykonať, je jedno z najzložitejších a najrozporuplnejších rozhodnutí, aké môže človek urobiť. Vojnové konflikty sú však staré ako ľudstvo samo a úloha masmédií v ich dnešných podobách je nepredstaviteľne významná.

Dobre zvládnutá mediálna kampaň v dnešnej dobe určuje napríklad aj víťazstvo či prepad vo verejnej mienke a následne rozhoduje aj o zotrvaní či víťazstve daného politického smerovania či vojenského ťaženia. Aj preto je pre nás zaujímavé skúmať jednotlivé postupy, spôsoby interpretácie a dezinterpretácie, ktoré sa v rámci mediálnej stratégie používajú. Tak isto chceme touto prácou prispieť k väčšej schopnosti dešifrovať informácie, ktoré k nám spolu s obrovskou záplavou iných informácii prichádzajú……Mediálne stratégie používajú všetky strany prípadného konfliktu. Mali by sme si uvedomiť, že mediálny svet je akousi sieťou propagánd, kampaní a protikampaní, je to pole poorané, na ktorom proti sebe bojujú alebo aj spolupracujú rôzne politické a ekonomické zoskupenia.
…Lepšie poznanie mediálnych stratégií nám daruje väčšiu mieru nezávislosti pri hodnotení informácií, ktoré vstrebávame.Skutočnosť, že žijeme v informačnom veku, si uvedomujeme všetci. Staré časy sú preč, žijeme obklopení masmédiami, pri ktorých trávime množstvo času, a to prináša nové výzvy, nové stratégie, nový spôsob ovplyvňovania a presadzovania ideí a postojov. „Televízia neustále prináša naživo priamo do našej obývačky dramatické udalosti z celého sveta“ (Taylor,1997,A, str. 1). Tok informácií z rôznych informačných prostriedkov je v našom bytí takmer nepretržitý. Naše podvedomie je napojené na tieto zážitkové zdroje a keď nie sú prítomné (respektíve sú vypnuté), akoby nám v našom živote niečo chýbalo. V priebehu našich životov sme prešli početnými a radikálnymi technologickými zmenami,  a preto či chceme alebo nie, sme nútený neustále sa prispôsobovať novým prístrojom, novým spôsobom marketingu, novým komunikačným jazykom. To všetko v nás vyvoláva zmätok i určité napätie. Ako sa v tom závale informácii vyznať? Je naozaj všetko tak, ako nám to prezentujú médiá?Vedci neustále polemizujú o tom, do akej miery nás médiá ovplyvňujú. Jedni tvrdia, že ich vplyv na našu psychiku je marginálny, iní zase, že je zdrvujúci. Vynára sa otázka, načo by firmy a iné organizácie investovali toľko do marketingu, keby si neboli istý, že sa im to vráti? Či už v podobe zvýšenia príjmov, alebo v podobe obdivu či súhlasu (napr. s vykonávanou politikou) (Taylor, 1997, A, 6).„Ak hľadáme význam komunikačnej revolúcie, tak je to práve posun od interpersonálnej komunikácie k sprostredkovanej komunikácii“ (Taylor, 1997, A, str. 3). Je však podstatné uvedomiť si, že ten kto nám informáciu podáva, má zväčša záujem, aby sme na danú informáciu reagovali požadovaným spôsobom, teda napríklad aby sme si kúpili propagovaný produkt, alebo prijali presvedčenie a postoj, na ktorom má informátor záujem. Treba mať na pamäti, že každé masovokomunikačné médium má svojho majiteľa (aj štát je majiteľom – stačí si pripomenúť, aké polemiky sa vedú kvôli zabezpečeniu nezávislosti verejnoprávnych médií a s akým výsledkom) a ten majiteľ má svoje ambície a limity, svoje ekonomické záujmy. Keď už nič iné, tak napríklad aspoň udržiavať spoločenské status quo (Herman and Chomsky, Manufacturing consent,1988). A tieto ciele a záujmy sa dosahujú pomocou propagandy…