13.

A potom jedného dňa to prišlo. Vrátil sa domov z práce a našiel doma Martu bledú ako stena. Vedľa nej sedela sestra s nenávistným pohľadom a čítala nahlas smsky, ktoré vraj prišli od neho. Boli to samé vyznania a výzvy na sex.
„To sa už nedalo vydržať. Musela som jej to povedať. Nech vie aká si sviňa!“ Povie mladá.
Manžel zostane pokojný. To Martu trochu prekvapí, zdvihne zrak. Mladšia ďalej chrlí nenávistné slová a cituje zo správ.
„Never jej,“ povie manžel Marte.
„Je to z tvojho telefónu!“
„Musela mi ho zobrať… je šikovná, lebo som si na to dával pozor… never jej.“
“Je to z tvojho telefónu! Ako jej nemám veriť, je to moja sestra.“
V očiach mladšej sa nenávisť vystrieda víťazoslávnymi fanfárami.
„Sviniar!“ Povie skoro až posmešne.
A vtedy manžel vytiahne svoj telefón, chvíľu sa v ňom hrabe, potom zdvihne hlavu a pokojne ich pozoruje.
Z telefónu sa ozýva nasledovný rozhovor:
Manžel: „Prečo sa o mňa stále obtieraš?“
Mladšia: „Vadí ti to?“
Manžel: „Áno, vadí.
Mladšia: „Tak to si asi prvý..“
Manžel: „Pozri, mohla by si nám dať aspoň na chvíľu pokoj…“
Mladšia: „Je ti to nepríjemné?“
Manžel: „Nechaj ma nevidíš, že nemám záujem. A celé mi to je dosť odporné…“
Mladšia: „Chvíľu počkaj, ja viem byť veľmi prítulná….“
Manžel: „Nechaj ma!!“
Mladšia: „Na toto ja nie som zvyknutá! Dávaj si pozor….!“
Marta vezme telefón a vypne ho. Postaví sa vedľa manžela a obaja spýtavo hľadia na rozmaznanú chamtivú osobu pred nimi.
Keď sa za ňou zavrú dvere Marta povie:
„Prepáč. Odpusť ak môžeš.“
„Ako málo stačí aby sa mohlo všetko zničilo. Ja ťa milujem… len teba…“
Otvoria si víno a rozmýšľajú či neprehodia sedačku so stenou.