2.
Maroš býval známym moderátorom. Vtedy bol svet pre neho gombička. Všetko sa mu darilo, po čom sa mu zacnelo to mal. Odolávala mu jedine Marta a on po nej zúfalo túžil. Celé noci na ňu myslel a celé dni sa ju pokúšal dostať. Všetky ostatné vzťahy neboli kvôli nej úplné.
Posledné roky prežíval z mesiaca na mesiac. Mal málo roboty a takmer nik ho už nepozná. Túžba po Marte mu však zostala. Nie je taká intenzívna, ale je v ňom stále prítomná. Ešte stále ho počas bezsenných nocí navštevuje jej obraz.
Stretnú na jednej vernisáži, ktorú Maroš moderuje. Samé moderné a vulgárne erotické obrazy. Ťažko sa tváriť na kultúru pri toľkej pornografii.
Aj Marta je zaskočená. Jednak obrazmi a potom Marošom.
Pri prvej príležitosti si ju zoberie na bok.
Ona prvá: „Dlho som ťa nevidela Maroško.“
On druhý: „Tri roky.“
Ona tretia: „A?“
Povie to tým jej charakteristickým uštipačno-ľahostajným spôsobom. Ženy sú kruté keď nemilujú.
Maroš sa zrazu cíti ako plachetnica ktorej z ničoho nič zmiznú plachty aj so sťažňami. Ide na záchod a dá si ešte jednu dávku.
Keď sa vráti, Marty tam už niet.
Úpenlivo ju hľadá očami aj keď vie, že mu ako vždy niekde zmizla.
Po vernisáži sedí s kamarátmi v akomsi bare spolu so študentkami, ktoré sa hrajú na dospelé.
„Ty si ten čo moderoval vo fanku, že? Ako mladá som ťa stále počúvala… Máš taký krásny hlas… poznáš tam ešte niekoho?“
„Samozrejme, že pozná… zajtra ťa s niekým zoznámi… Maroš čo je s tebou?“
Ten sa zodvihne a zavolá si taxík. Vystúpi pred Martiným bytom Ružinove. Čo sa len pod tými oknami nastál, keď sa rozhodoval ako ďalej. Zazvoní jej a ona ho pustí hore.
Otvorí mu osprchovaná a v župane.
On prvý: „Prepáč… ja… ty… veď ty to asi aj tak vieš… ja… stále ťa ľúbim… vždy som ťa ľúbil… túžim po tebe… chcem ťa, stále ťa chcem…“
„Veď si sa chcel vždy len kamarátiť?“
Marte sa tiež vtedy Maroš páčil, ale to mu nikdy nepovie. Má čo chcel. Šiel jej na nervy so svojou namyslenosťou, urážal ju tým ako jej hovoril, že ho každá chce. Dávno vedela, že ju miluje a on sa stále tváril, že len kamaráti. Hahaha, nikdy mu nepovie, že bol vlastne celkom sexy.
„Ja som si vymýšľal… nevedel som kde mi hlava stojí… tváril som sa ako majster sveta… a teraz… zostal mi už len ten cit… najväčší v mojom živote…“
Akí sú len muži smiešni keď sú patetickí. A keď to ešte pri tom myslia vážne.
Pristúpi k nej, pozrie jej do očí a povie: „Túžim po tebe“ Vyzerá asi ako zmoknutý Zlatý Retriever so smutnými očamia a s krútiacim chvostom.
To ju zlomí. Privinie sa k nemu a pobozká ho.
Keď majú po tom, Maroš si zapáli cigaretu.
„Nefajči.“
On si ju nevšíma a ďalej fajčí .
„Pamätáš si tú ryšavú s ktorou som chodil keď sme sa kamarátili… vieš ktorú… veľa som ti o nej rozprával.“
Marte sa zatmie pred očami a už ho nepočúva. A nepočúva ho ani keď sa obliekajú a ani keď sa s ním lúči.
Len medzi dverami ju ešte napadne:
„Ako si vedel že budem sama?“
„Nevedel som.“
Keď poriadne pozamyká hodí sa do vane aby zabudla.
A Maroš? Ten si myslí, že práve začal s Martou chodiť.
A Marta? Keď vyjde z vane poriadne vydrhne celý byt, aby v ňom nezostala ani omrvinka spomienky.